reklama

krajina tretieho sveta ... Filipínska doprava !

Dokumentárne filmy a fotografie zobrazujúce krajiny tretieho sveta alebo teda po novom rozvojové krajiny sú síce pravdivé ale realita je “pravdivejšia.”

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Typický dopravný prostriedok na Filipínach "Tricykel"
Typický dopravný prostriedok na Filipínach "Tricykel" (zdroj: © Michal Mjartan)

Myslím si, že fotka hovorí za všetko! Každý kto videl dokumentárny film o krajine tretieho sveta vie ako funguje doprava v týchto častiach zeme. Ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, v realite to vie len ten, kto to zažil.

Mojimi slovami: “Keď som išiel na Filipíny, vedel som do čoho idem ale až toto som nečakal !”

Zo začiatku začnem opisom mojej prvej cesty do firmy. Všetko sa to začalo ráno o 9.hodine miestneho času cestou na Buayu (preklad do angličtiny: crocodile) ktorú som absolvoval “tricyklom”. Tricykel je motorka o objeme 120 ccm s prizváranou sidecar-ou ako môžete vidieť na obrázku v pravo. Obvykle na tomto pekelnom stroji odvezú Filipínci tak 10 ľudí no našťastie to ráno sme išli len šiesti. Kvalitu vozovky by som prirovnal miestami ku slovenskej vozovke no miestami taktiež ku poľnej ceste. Jednoducho v skratke “dá sa !” No kvality filipínskych šoférov sú na nezaplatenie a je Vám zrejmé, že to myslím ironicky. Keďže filipínska doprava nemá pravidlá cestnej premávky a vodičský preukaz tu môže mať každý, jazdí sa akokoľvek. Na križovatkách sa používa spôsob rýchlejší/silnejší vyhráva. Aby som nekrivdil niektoré križovatky sú svetelné ale len dovtedy pokiaľ sa nevypália žiarovky, keď to nastane netrápia sa s ich výmenou a zbytočnými nákladmi križovatka funguje naďalej aj bez svetelnej signalizácie. Predbieha sa z ľavej aj pravej strany samozrejme bez smeroviek a taktiež zastavuje sa hocikedy a hocikde bez akejkoľvek signalizácie. Jedinú vec ktorú Filipínci používajú je klaxón a tá nahrádza všetko. Skoro všetci Filipínci majú motorky sú to málo objemové skútre a iba tí “rovnejší” majú autá poväčšine japonských značiek. Pri autách mi nedá nespomenúť zaujímavosť, že skoro všetky autá (česť výnimkám) majú čierne sklá ale nie len bočné a zadné ale taktiež aj čelné sklo. To ako sa im šoféruje vo večerných hodinách posúďte sami! Vrátim sa späť k mojej ceste do práce. Po divokej jazde na Buayu pokračujem presadnutím na Jeepney. Obrázok Jeepney prikladám do fotiek a uznáte sami pohodlnosť tejto prepravy (v ten deň nás tam sedelo asi 15). Keď chce človek nastúpiť stačí aby kývol rukou a Jeepney zastane zase naopak, keď chce človek vystúpiť musí poklepkať niečím kovovým alebo zapískať a zase Jeepney zastane samozrejme zastaví hocikde bez akéhokoľvek znamenia takže jazdu na motorke alebo aute za takýmto dopravným prostriedkom si viete predstaviť. Filipínci sú veľmi pohodlní, Jeepney zastane vystúpi jeden a o 5 metrov znovu zastane a vystúpi ďalší. Ďalší spôsob dopravy ktorý sa tu využíva ale len na krátke vzdialenosti a to hlavne tam kde nejazdí Jeepney alebo Tricykel je bicykel s privarenou sidecar-ou ten som ešte doposiaľ nevyskúšal a ani neplánujem. Okrem toho, že nemajú žiadne dopravné predpisy taktiež nemajú ani dopravné značenie aj keď niekde sa nejaká značka zatúla ale aj tá je vyblednutá a buď ukazuje zlý smer alebo neplatí. Polícia tu má na starosti len kriminálne zločiny dopravu tu usmerňujú tzv. traffic officer (dopravný strážnik), mal som tú česť alebo smolu, posúďte sami stretnúť sa s takýmto strážnikom osobne. Prešiel som križovatku na motorke kde bol prikázaný smer jazdy len vľavo a vpravo no tabuľa žiadna a samozrejme že som išiel rovno. Ani som sa, nenazdal a už na mňa píska a ukazuje, že mám zastaviť a chce vidieť papiere od motorky a vodičský preukaz. Po vysvetlení, že môj vodičský preukaz mám vo firme a mám so sebou len kópiu pasu mi hovorí, že mi bude udelená pokuta 1000 peso (20 €) a zadržaná kópia pasu a túto pokutu pôjdem zaplatiť do dopravnej kancelárie kde mi vrátia aj kópiu môjho pasu. Túto frázu opakujú až dovtedy kým im nenavrhnete úplatok a tak sa aj stalo strčil som 500 peso (10€) do papierov a podal mu to. On si to “nenápadne” vybral a vrátil mi papiere podal ruku a mohol som pokračovať v mojej ceste. Čo sa týka cestných kontrol tie tu fungujú bežne a to ako som už spomínal v predchádzajúcom článku, keďže je tu lacná pracovná sila kontrolu vykonáva asi 20 zamestnancov dopravného inšpektorátu. Takéto miesto zvané “Check point” je označené tabuľou a na začiatku Vás jeden zamestnanec usmerní kto Vás bude kontrolovať pokračuje to kontrolou vodičského preukazu a papierov od motorky a tým to zároveň aj končí. Alkohol sa nekontroluje pretože je povolený v neobmedzenom množstve. Na začiatku takéhoto miesta kontroly a na konci sa nachádzajú zamestnanci so samopalmi ktorí, ako som si myslel majú zastrašiť a teda nikto si nedovolí nezastaviť ale ako som mohol vidieť, vodič motocykla po znamení nezastavil tak zamestnanec na druhom konci namieril samopalom na vodiča a ten následne nato zastal. Ktovie čo by sa dialo keby pokračoval?! Na záver by som chcel spomenúť možnosť využiť taxi služieb ktoré sú cenovo veľmi podobné slovenským taxi službám a taktiež sú si veľmi podobný jazdou aj šoféri.

Michal Mjartan

Michal Mjartan

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sám seba hľadajúci... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu